Kým si to všetko pamätám

Autor: Zuzana Halabuková | 23.12.2017 o 8:00 | Karma článku: 2,05 | Prečítané:  113x

Plač v postieľke. Skúmavé pohľady otca a mamy a rozhodnutie ísť na pohotovosť. Zlomená noha. Noha v sádre. Sedím na okne. Otec ma pevne drží (nie, nie je to Michal Jackson flash). Hrdo ju ukazujem svojej "pestúnke".

Točíme sa okolo železnej tyčky so štvorcovým základom na oboch stranách. Muži pobehujú po ihrisku. Bác. Čiarka na čele, z ktorej tečie prúdom tá sladkastá tekutina. Zafarbím ňou hráča, ktorý ma nesie na rukách. Výsledkom je malá čiarka v strede cesty medzi obočím a korienkami vlasov.

Filipko. Oblečenie pre skutočné bábätko zdedené po mojej sestre. Kočík, v ktorom "sladko spí" so skutočnou dekou (pozn.: reálne využívaná v minulosti skutočným bábätkom). Hrdo si vykračujem s úsmevom na perách a schnúcimi slzami. Och, keby ma len moja sestra neodmietla zobrať von s jej "nedeckými" kamarátkami! Ďakujem, mami...

Policajti a zlodeji, Šípky, Domček pre bábiky, Ručne vyrobené hračky od maminy, Šmýkanie na ľade pri Cieli, Pošta, Barbie&Ken, Schovávačka, Detektívi, Basket a Fucik, Sánkovanie, Vybíjaná, Stavanie bunkrov, Kypriaci prášok v kinder vajíčku, Boj o loptu, Šiltovky a Kelly Family... Nevinné obdobie strieda detská láska. Plač z neopätovaných pocitov. Prvá pusa a obava, že všetky budú také strašné...

Sedíme v tme a počítame hviezdy. Naše prsty sú prepletené a my nechápeme, čo to znamená. Vezme bicykel, prejdeme tmou a zastavíme sa pod prvým svetlom. Dobrú noc. Bez bozku.

Zabalená v teplej bunde. Kráčame popri zamrznutej vode. Nedôverujem hrúbke ľadu. Neskúsim to.
Akú hudbu počúvate? Doma nemáme CD prehrávač, ale zato máme magnetofón a vydraté pásky, ktoré nesú spomienky môjho otca na jeho mladosť. Ale to ich asi nezaujíma.

Ešte som sa nikdy „skutočne" nebozkávala.
To vôbec nevadí.
Motýle v bruchu, bezdôvodný úsmev na perách, myšlienky patriace spoločným chvíľam, strach z nepoznaného. 
Láska. Zrada. Koniec.

Fialová airways-ka a rýchly príchod. Podlamujúce sa nohy, trasúci a nesmelý úsmev. Teplo zalieva moje rýchlo bijúce srdce. Buď môj posledný.
Môžes ísť teraz sama? Strach strieda nepochopenie, kráčajúc tmavou ulicou - obzerám sa. 
Naozaj ma necháva ísť samu.

Kniha v ruke. Pokoj v duši. Slnko páli na už rozpálený piesok, po špičkách prejdem k vode. Omočím končeky prstov. Vlnka poskočí a ja sa nechám nadnášať na hladine slanej vody.

Radler v ruke, Bjorn na pódiu. Slnko páli z pravej strany, šatka už dávno prestala chrániť kožu. You can't count count on a second chance. But second chance will never be found.

Ľadová voda preberie ducha a ja cítim, že žijem. Sama.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Bitkári v škole v Demandiciach skončili, spolužiaci naďalej pykajú

Žiaci z obcí Lontov a Ipeľský Sokolec naďalej chodia do Demandíc, hoci si musia preplácať cestu sami.

SVET

Zeman fauluje Drahoša. Kampaň pre prezidenta spomína migrantov

Kampaň financuje netransparentný spolok.

EKONOMIKA

Diskriminácia, sťažujú sa veriaci na nový poplatok za sobáš

Za cirkevný sobáš sa doteraz matričný poplatok neplatil.


Už ste čítali?